E-pay experiment

Autor: Stanislav Kohut | 17.2.2011 o 9:49 | (upravené 24.5.2011 o 10:41) Karma článku: 3,00 | Prečítané:  733x

Pri tejto vážnej téme sa nedá začať ináč než zľahka a humorom. Vlastne vtipkovaním začalo už samotné ministerstvo (MPSVR), keď ako jeden z reprezentantov permanentne zadlženého štátu a spolutvorca deficitných štátnych rozpočtov si zaumienilo naučiť občanov poberajúcich dávky v hmotnej núdzi poriadne hospodáriť.

 

E-pay

Navrhovaný systém vyplácania dávok je založený na báze čipových kariet, ktorý každému je dobre známy už od vydania jeho prvej debetnej karty. Zaujímavou vymoženosťou je sledovanie finančných tokov v čase ako aj samotnej štruktúry spotrebného koša s následnou možnosťou zmeny podmienok čerpania prostriedkov podľa uváženia prevádzkovateľa platobného systému. Výsledkom má byť istý druh riadeného platobného styku s obmedzeniami a značným dohľadom zo strany „donora“.

 

Nízka ciele

„Virtuálna“ peňaženka sa podľa MPSVR zavádza ako nástroj určený na šetrenie verejných financií, boj proti úžere a najmä na zlepšenie hospodárenia poberateľov dávok. Bohužiaľ, už propagované ciele naznačujú istú mieru rezignácie pri riešení podstaty problému. Tým vôbec nie je morálny úpadok či mrhanie štátnymi dávkami ako sa všeobecne predpokladá. Skutočným problémom je príčina, ktorá tento stav zavinila. Autori projektu si tak trúfli iba na retušovanie negatívnych symptómov, ale nie na samotnú liečbu. A dokonca aj v prípade stopercentného úspechu nenastane úbytok závislých na pomoci zo strany štátu, ale iba sa odstránenia nepríjemné efekty dlhodobej (vo väčšine prípadov) nezamestnanosti.

 

1. Šetrenie verejných financií

Tvrdenie, že ak sa všetky transfery smerom od štátu (SP) k občanovi budú realizovať formou E-pay kariet, je možné ušetriť nemalé prostriedky ročne (najmä na poštovnom) je veľmi lákavé. No keďže chýbajú čísla, treba dúfať, že náklady zavedenia a prevádzkovania systému nebudú vyššie než deklarované úspory. Zároveň je potrebné upozorniť na podobné riešenie, keďže sociálna poisťovňa už nejakú dobu poukazuje isté dávky (dôchodky, materská...) na účty poberateľov v bankách, čo sa javí elegantnejšie a lacnejšie než vymýšľanie nového kolesa.

Ak by sa cieľ ušetriť sledoval seriózne, tak by došlo poukazovaniu dávok výlučne elektronickou formou na účty v bankách už dávno. Alebo v prípadne jemnejšieho postupu by mohli byť poberatelia finančne motivovaný, aby dobrovoľne pristúpili na takéto vyplácanie dávok. Nie je zatiaľ úplne jasné, ako sa systém bude realizovať po technickej stránke, no je pravdepodobné, že namiesto racionálneho využitia súčasnej infraštruktúry komerčných bánk sa vybuduje samostatný platobný systém. A to napriek tomu, že funkcie E-pay karty (účtu) so všetkými vymoženosťami aj obmedzeniami by dokázali banky zvládnuť vo vlastnej réžii a na komerčnej báze (najmä vo vzťahu k nákladom).

 

2. Eliminácia úžery

Tento zámer bude ťažko dosiahnuteľný a podľa vyjadrení, rovnakú obavu zdieľajú aj samotní iniciátori projektu. Predpoklad, že samotnou premenou prostriedkov do virtuálnej podoby a sťaženým prístupom k nim zrazu úžerníci prestanú požadovať „dlhy“ od svojich obetí či dokonca nastane odpojenie od tohto zdroja nie je celkom reálny.

Prvá vec, s ktorou treba rátať je vysoká motivácia zneužívania systému a obchádzanie stanovených pravidiel. Hlavným cieľom poberateľa dávky zapojeného do riadeného platobného systému bude premena virtuálnych peňazí na likvidnejšiu formu z dvoch dôvodov. Ľudská potreba držať prostriedky v hotovosti a ich používanie bez obmedzení je príliš silná a druhým bude zrejme nátlak zo strany úžerníkov. To možno dosiahnuť odpredajom karty (horší prípad), alebo jej prenájmom na jednorázový nákup s „E-pay zľavou“, kedy za nákup v prospech inej osoby majiteľ karty získa hotovosť. Ak k tomu prirátame istú mieru neznalosti či naivity, môže byť výsledok takýchto obchodov mimoriadne nepriaznivý práve pre tých, ktorým má projekt pomáhať.

Partnerom pri zneužití karty môže byť rádový občan, úžerník, ale najväčšiu príležitosť bude mať obchodník, ktorý výborne zosobňuje miesto aj realizáciu tohto pololegálneho (?) konania. V prípade úžerníckych klanov používajúcich násilie je možné rátať aj s trvalým odcudzením kariet (v praxi známa metóda). Tieto javy budú s počiatku marginálne pre ostré sledovanie pilotného projektu, ktorý sa má spustiť iba v piatich obciach. Ale v prípade plošného rozšírenia sa je možno tešiť aj na sofistikovanejšie metódy prelomenia„ochranných“ prvkov. Pozitívny momentom v boji proti úžere je limitácia využívania karty len v legálnych obchodoch a s trhovými cenami. Nanešťastie, táto výhoda je značne negovaná vyššie spomenutými možnosťami ako systém obísť.

Treba si ale uvedomiť, že úžerníctvo neprekvitá preto, že ­odkázaní disponujú hotovosťou, ale pre nízky záujem riešiť tento problém týkajúci sa minority, slabú objasnenosť prípadov a nízke tresty postihujúce len pár jednotlivcov z klanu (napr. smiešna finančná pokuta). A dokonca aj pri odsúdení jedného či dvoch členov z gangu, štruktúra klanu ostáva neporušená a svojmu „podnikaniu“ sa venuje naďalej. Ale táto agenda patrí do repertoáru iných ministerstiev a neexistuje žiaden dôvod, aby sa kriminalitou malo zaoberať práve MPSVR a utrácať zdroje prostredníctvom projektov s neistým výsledkom.

 

3. Zlepšenie hospodárenia poberateľov dávok

Či má štát právo naprávať nehospodárne správanie je na zaujímavú diskusiu. Ale myšlienkovému pochodu, že  užívanie dávky v hmotnej núdzi predstavuje narábanie s verejnými zdrojmi a je vo verejnom záujme ich efektívne využívanie, niet čo vytknúť. V každom prípade je tento cieľ zo všetkých najambicióznejší. Má sa dosiahnuť práve stanovovaním denných limitov či vylúčením istých statkov zo spotreby (alkohol, cigarety).

Jednou z príčin súčasného stavu môže byť vnímanie dávok ako verejných a teda pravidelných peňazí „zdarma“ a bez záväzkov. Je otázne či plánované obmedzenia povedú k zmene chápania poskytovanej pomoci a k náprave hospodárenia. V každom prípade, znižovanie dávok neposlušným poberateľom môže mať istý efekt na zmenu správania a je rozumným krokom. Dôležité bude nastaviť správnu „prevýchovnú“ mieru, ak vôbec taká existuje. Nie je isté, či sa pôjde do extrémov, ale nebolo by na škodu notorických „zneužívačov“ dávok vylúčiť zo sociálnej pomoci natrvalo (prípadne aspoň na istú dobu).

Na to, aby sme mohli uvažovať o takomto mimoriadnom dosahu projektu E-pay kariet na správanie poberateľov dávok musíme ignorovať všetky problémové miesta a navyše aj zdieľať chybnú premisu projektu. Tá vychádza z idey, že dávky sú jediným zdrojom príjmov. A to úplne neplatí. Je tu časť poberateľov, ktorí získavajú prostriedky navyše buď prácou na čierno (najlepšia možnosť), zberom „nepotrebných“ surovín alebo priamo kriminálnou činnosťou. Výsledkom sú bonusové peniaze v rukách majiteľov E-pay kariet, ktoré sú mimo dohľadu štátu a budú pôsobiť v neprospech zmeny ich životného štýlu.

 

Záver

Na tomto mieste aj napriek výhradám sa patrí oceniť prácu zainteresovaných. Prvým je fakt, že sa projekt prezieravo spúšťa v obciach, kde nedošlo v roku 2004 k nepokojom. Druhý dôvod je uvedomenie si negatívnych tendencií v spoločnosti a najmä snaha a činnosť ich zmierniť, ktorá srší novými nápadmi. Žiaľ, nič to nemení na tom, že E-pay karty sú ďalším sociálnym experimentom snažiaci sa opraviť bezútešný výsledok iného neúspešného projektu praktizovaného posledné dve desaťročia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?